V roku 1980 došlo v máji k erupcii hory Saint Helens. V americkej histórii to bola najničivejšia sopečná udalosť. Táto udalosť si vyžiadala 57 obetí a spôsobila veľké ekologické škody. Po devastácii krajiny sopkou sa vedci snažili urýchliť proces obnovy krajiny.

Vedci vypustili na zničených miestach na jeden deň hlodavce Thomomys talpoides, ktoré pripomínajú sysle. Tieto hlodavce sú často považované za škodce. Mikrobiológ Michael Allen z Kalifornskej univerzity v Riverside poznamenal, že očakávali, že starú pôdu presunú na povrch, kde následne dôjde k obnove.

By Lyn Topinka – CVO Photo Archive Mount St. Helens

Z pemzových dosiek, na ktoré erupcia hory St. Helens premenila pôdu, vykuklo len niekoľko rastlín pred vypustením hlodavcov. Po šiestich rokoch, čo boli hlodavce umiestnené na dva pozemky pemzy na jeden deň, sa tam začalo dariť 40 000 rastlinám. Oblasť bola naokolo aj naďalej neúrodná.

Prínos jediného dňa, kedy boli hlodavce vypustené sa prejavuje doteraz. Na pozemkoch sa za vyše 40 rokov vytvorilo mikrobiálne spoločenstvo. Vytvorili sa tam konkrétne mykorízne huby, vďaka ktorým sa v tejto oblasti darí rastlinám.

Mykologička Mia Maltzová z Connecticutskej univerzity skonštatovala, že nemôžeme ignorovať vzájomnú závislosť všetkých súčastí prírody, hlavne tých, ktoré nevidíme, ako sú mikróby a huby.